Súčasnosť

Blažice po roku 1989

V druhej polovici 80. rokov 20. storočia bola ekonomická, hospodárska a spoločenská situácia v ČSSR už neúnosná. Prosperita krajiny v budúcnosti a jej ďalšie napredovanie bolo možné len v prípade uskutočnenia množstva reforiem, ako napríklad zavedenie slobody tlače, podnikania, zhromažďovania, odideologizovanie školstva a kultúry a uskutočnenie odluky cirkvi od štátu. Komunistic ká strana sa už nemohla opierať o pomoc zo ZSSR, keďže tam nastala podobná situácia. Koniec roka 1989 sprevádzali masové demonštrácie, z nich najviac do povedomia vstúpila tá zo 17. novembra, kedy v Prahe protestovali českí študenti, pričom polícia proti nim tvrdo zasiahla, čo vyvolalo ďalšiu vlnu štrajkov. V de cembri nakoniec federálna vláda podala oficiálnu demisiu a ČSSR sa vydala na cestu demokratizácie. Dňom 1. januára 1991 došlo k oddeleniu obcí od spoloč ného MNV. Do popredia vystúpila okrem iných aj národnostná otázka. Konkrét ne predstavy o tom, ako by sa malo v praxi riešiť postavenie Čechov a Slovákov, sa rozchádzali.

Český model, ktorý zdôrazňoval centralizáciu, nevyhovoval slovenskej strane, a tak 31. decembra 1992 na základe ústavného zákona došlo k zániku Československej republiky. Nastupujúcimi štátmi sa stali Česká republika a Slovenská republika.
Z iniciatívy priaznivcov Matice slovenskej sa roku 1993 obnovila v obci jej miestna odbočka (MO MS). Predsedom sa stal Mgr. Ladislav Janočko ml. a evidovaných bolo 100 členov. Jednou z jej aktivít bolo založenie krátko fungujúceho súboru Blažičan so speváckou i tanečnou zložkou. V júni toho istého roka MO MS usporiadala pre miestne deti a mládež juniáles. Inak sa orientovala najmä na organizovanie tanečných zábav pre mladých ľudí z Blažíc a okolia.
Roku 1995 žilo v Blažiciach podľa údajov zapísaných v kronike 420 obyvateľov, z nich bolo 103 rómskeho pôvodu. Slovenskú národnosť malo 418 obyvateľov a dvaja Česi. V tomto roku sa šťastie usmialo na jednu z občianok, Magdalénu Dunovú, ktorá v relácii Repete vyhrala 10 000 SK a zájazd do švajčiarskych Álp.
26. augusta 1995 sa v obci začali oslavy pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci, ktorých súčasťou bol bohatý kultúrny program.

Súťaže pre deti, ples, posedenie pri vatre a posedenie s občanmi nad 70 rokov, to všetko bolo pripravené pre občanov v deň výročia. Nasledujúci deň sa od 7. hodiny rannej slúžila slávnostná omša, ktorú celebroval arcibiskup msg. Alojz Tkáč. Po skončení svätej omše sa uskutočnil slávnostný sprievod v krojoch na koňoch a koči pozdĺž celej obce až na miestne ihrisko, kde pokračoval športový program futbalovým turnajom medzi obcami Blažice a Ruskov a zoskokom parašutistov. Na poludnie sa pre pozvaných občanov a hostí podával slávnostný obed. O 14.00 bola zahájená hlavná časť programu osláv príhovorom starostky obce. Medzi hosťami, ktorých vo svojom príhovore privítala, boli zástupcovia Matice slovenskej, Slovakia Plus Košice, regionálneho kultúrneho strediska, Archeologického ústavu v Košiciach a starostovia obcí Ruskov, Rákoš a Ďurkov. 

Následne bol slávnostne odhalený novovytvorený erb obce a bola vztýčená obecná vlajka. Program pokračoval kultúrnymi príspevkami miestnych rodáčok, vystúpeniami súborov Domovina a Čarnica. Zaujímavým doplnením osláv boli výstavy tradičných krojov z rokov 1938 – 1960, ručných prác, detských kresieb, ako aj výstava archeologických nálezov z územia Blažíc. Oslavy vyvrcholili tanečnou zábavou pre občanov obce a blízkeho okolia. Pri príležitosti konania osláv bola vydaná brožúrka mapujúca históriu obce. Sponzorom publikácie bol Mgr. Pavol Sedlák, rodák z obce, ktorý v tom čase býval v Bratislave. Oslavy obce boli zachytené aj v regionálnej tlači – noviny Lúč, a v rozhlasovom vysielaní Rá- diovýchod a Panoráme východného Slovenska.
Roku 1996 sa začala rekonštrukcia elektrickej siete a jej zahustenie najmä kvôli požiadavkám občanov, ktorí chceli svoje domácnosti napojiť na elektrické vykurovanie. 1. júna 1999 sa uskutočnil slávnostný výkop, ktorý odštartoval výstavbu plynofikácie obce, rovnako sa začala oprava verejného osvetlenia.
Od polovice 90. rokov sa v celej Slovenskej republike organizovali referendá, v ktorých mohli občania vyjadriť svoj názor na také témy, akými bol vstup Slovenska do NATO či privatizácia strategických podnikov. Účasť občanov Blažíc sa líšila od jedného referenda k druhému a pohybovala sa od 14 % do 78 %.
Na prelome 20. a 21. storočia zaznamenávame pokusy o vydávanie miestnych novín. Roku 1999 vyšli minimálne tri čísla štvrťročníka Blažičan, ktorý vydávalo obecné zastupiteľstvo pod vedením vtedajšieho starostu obce RSDr. Pavla Ruščáka. Z novín sa dozvedáme o priebehu vydarených akcií – majáles a oslavy Medzinárodného dňa detí. Program majálesu si prišlo pozrieť 150 obyvateľov Blažíc, ktorých svojimi vystúpeniami pobavili nielen deti z okolitých obcí, ale aj hudobná skupina Mloci z Prešova. Starosta Ruščák pristupoval aktívne aj k riešeniu ekologických problémov, roku 1999 sa v Blažiciach urobili prvé kroky v oblasti triedenia odpadu, ktoré sa už aj na Slovensku stávalo bežným. Občania boli poučení o tom, akým spôsobom je potrebné odpad separovať, zvlášť sa prízvukoval zákaz vynášať smeti a znečisťovať verejné priestranstvá či parkovať vozidlá mimo vyhradených parkovísk. Na pomoc v šírení takejto osvety bola vytvorená miestna detská poriadková služba.
V máji 2001 sa na celom Slovensku uskutočnilo sčítanie obyvateľstva. Podľa jeho výsledkov sa v obci nachádzalo dovedna 113 domov, z toho 93 bolo trvale osídlených a 20 bolo neosídlených. V obci žilo 463 obyvateľov, 218 mužov a 245 žien. Z celkového počtu obyvateľstva malo 441 ľudí slovenskú národnosť, 18 rómsku, 2 českú a 2 nezistenú. V obci žilo 131 detí do 16 rokov (61 chlapcov, 70 dievčat). Štatistické údaje doplníme informáciou, že roku 2008 bolo v obci evidovaných 148 detí vo veku 0 – 15 rokov.

Aj keď prvé pokusy zorganizovať posedenie so staršími občanmi pochádzajú ešte z 80. rokov, naplno sa takéto stretnutia rozbehli až v 21. storočí. 5. novembra 2006 sa v kultúrnom dome uskutočnil prvý ročník stretnutia občanov nad 70 rokov, na ktoré bolo pozvaných 34 obyvateľov, o kultúrny program sa postarali žiaci z Materskej školy v Nižnom Čaji. Po niekoľkoročnej odmlke sa posedenia s najstaršími občanmi Blažíc obnovili v októbri 2011, dátum nebol vybratý náhodne, október je už tradične Mesiacom úcty k starším. V rovnakom roku odštartoval ďalší pekný zvyk, konkrétne 7. mája, kedy si pripomíname ukončenie bojov II. svetovej vojny. Pri tejto príležitosti bola v obci pripravená vatra víťazstva a cyklotúra Blažice – pomník Dargov – Blažice v dĺžke 40 km. Súčasťou programu bola aj súťaž o najlepší guláš, z ktorej sa stala obľúbená tradícia, zapojiť sa v súčasnosti môže ktokoľvek, kto splní podmienky: vytvorí trojčlenné družstvo, zabezpečí ingrediencie a kotlík a na súťaž donesie dobrú náladu.

V prvom ročníku rozhodovala hodnotiaca komisia v zložení majster sveta v hokeji Igor Liba, prezident OŠK Dušan Štefáni a starosta obce Juraj Gmitro. Pri vyratúvaní významných udalostí zo života obce od roku 2011 spomeňme pravidelné organizovanie výletu do Nyiregyháza‐Sóstó, ktorý pre obyvateľov obce organizuje starosta Juraj Gmitro spolu s Jirkom Benešom. Ako sme uviedli, rok 2011 bol bohatý na najrôznejšie kultúrne, spoločenské a športové podujatia. Vďaka vybudovaniu viacúčelového ihriska, ktoré prebiehalo v rokoch 2010 – 2011, je pravdepodobné, že nastolený trend oživovania kultúrneho a športového života v Blažiciach bude pokračovať aj v budúcnosti.
Deň Slanského mikroregiónu – to je názov pravidelného stretnutia 12 obcí z miestneho regiónu (Blažice, Bohdanovce, Kalša, Nižný Čaj, Nový Salaš, Rákoš, Ruskov, Slančík, Slanec, Slanská Huta, Slanské Nové Mesto, Vyšný Čaj). Historicky prvý ročník sa konal 8. septembra 2012 v Blažiciach. Podujatie odštartovalo v dopoludňajších hodinách futbalovým turnajom, ktorý sa odohral na blažickom multifunkčnom ihrisku, víťazom sa stalo futbalové mužstvo z Bohdanoviec. Po turnaji nasledovala prehliadka požiarnej techniky a tiež súťaž hasičov. Slávnosť pokračovala kultúrnym programom, ktorý spoločne vytvorili spevácke a folklórne súbory obcí patriacich do slanského regiónu. Táto časť programu sa uzavrela vystúpením skupiny Drišľak, akcia však pokračovala aj neskôr večer, a to zábavou v kultúrnom dome. Na záver spomeňme, že presne v tento deň sa v priestoroch kultúrneho domu uviedlo do prevádzky pohostinstvo BISTRO.

V druhej polovici septembra 2012 sa začalo s realizáciou projektu Rekonštrukcia časti chodníkov v obci Blažice, finančne bol projekt zabezpečený dotáciou z Programu obnovy dediny. Práce trvali dva týždne, Verejné priestranstvo, 1999 44 Blažice Úprava verejného priestranstva, 2013   Úprava chodníka, 2012 Park za kostolom, upravený roku 2013 vďaka realizovaným úpravám sa vytvoril moderný, zrekonštruovaný chodník, ktorý prispieva k zvýšenej bezpečnosti v obci a k zlepšeniu kvality života občanov. Vyratúvanie uskutoč nených modernizácií v Blažiciach po roku 2012 doplníme informáciami o rekonštrukcii murovanej autobusovej zastávky a tiež detského ihriska, spevnení nových pozemných komunikácií a výsadbe zelene v parku pri kostole a pri oddychovej zóne. Návštevníkov, ktorí sa Blažice chystajú navštíviť na bicykli, určite poteší novovybudovaná cyklozastávka, pri ktorej sa nachádzajú informačné tabule so zaujímavými poznatkami o obci. Roku 2016 sa Bla žice spolu s ďalšími abovskými obcami (Ruskov, Slančík, Sla nec a Slanské Nové Mesto) a v spoluprá ci so štátnym podni kom Lesy SR zapojili do úpravy a obnovy Okrúhleho vrchu. Na ňom si totiž kon com 19. storočia dal šľachtic Štefan For gáč postaviť maleb ný lovecký zámoček, toto miesto si tak ob ľúbil, že keď roku 1916 zomrel, bol tu aj pochovaný. V priebehu storočia bola jeho hrobka vykradnutá a spomínaný zámok roku 1985 asanovaný, čo spô sobilo, že miesto s niekoľko storočnou históriou takmer upadlo do zabudnutia. Spomínaná spolupráca bola slávnostne zakončená 27. augusta 2016, kedy sa tu konala slávnosť, lokalita bola vyhlásená za význam   Zatiaľ sme tu my... Blažice v 20. storočí 45 Na mieste bývalého hrobu grófa Š. Forgáča bola roku 2016 osadená pamätná tabuľané lesnícke miesto, bola odhalená informačná tabuľa.

Vďaka realizovaným prácam vedie od informačnej tabule vyznačený 200 metrov dlhý chodníček k lesnej hrobke Štefana (Istvána) Forgácsa, ktorú organizátori dôstojne upravili a umiestnili na ňu dubový kríž s pietnym textom. Podujatie bolo obohatené miestnymi spevokolmi i dramatickým návratom samotného grófa v podaní herca Petra Olejára.