Kostol
Kostol sv. Michala Archanjela
Dominantou obce je kostol, zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Vystavať ho dal premonštrátsky prepošt z Veľkej Myšle v 15. storočí v gotickom štýle, ktorý v tom čase prevládal v architektúre. Odpusty sa konali od dávnych čias na sviatok patróna kostola sv. Michala. Prvý poreformačný katolícky farár v Nižnej Myšli Andrej Porubský spomína v liste, adresovanom biskupovi v Jágri z roku 1729, že v Blažiciach v strede obce je malý kostolík, s ktorého opravou začali jezuiti, ale reparácia ešte nie je dokončená. Prestavba sa niesla v barokovom slohu a trvala až do roku 1734. V interiéri kostola boli roku 1746 dva oltáre. Hlavný bol zasvätený sv. Michalovi, vedľajší najblahoslavenejšej Panne Claudiopolytanskej. V inventári kostola z roku 1746 sa uvádza jeden medený pozlátený kalich s paténou, palou a burzou. Tiež jedna kazula, jedna alba, korporále, jeden humerál, dve purifikátoriá, jeden misál, jeden rituál a dve veľké plachty. Podľa zmienok z kanonickej vizitácie z roku 1769 bol oltár do kostola prevezený zo súkromnej kaplnky grófky Szapáryovej, rodenej Karolyovej. Vo vitrínach hlavného oltára bolo umiestnených 16 relikvií, ktoré duchovní považovali za hodnoverné. Apoštolské odpustky mal kostol privilegované na sviatok patróna sv. Michala.
Roku 1888 bol kostol prestavaný a regotizovaný. Menšie úpravy prebiehali aj v priebehu 20. storočia. Interiér kostola ozdobila nástenná figurálna maľba od R. Orosza roku 1936. Počas renovácie kostola roku 1981 veriaci svojpomocne a z vlastných príspevkov realizovali jeho obnovu. Obnovili sa vnútorné a vonkajšie omietky, uskutočnilo sa predĺženie chóru, boli vymenené okná a dvere, lavice, nový kríž na veži kostola, vykonal sa aj drevený obklad vnútorných stien a obnova celej strechy.
Dnes je kostol jednoloďovou stavbou s polygonálne uzavretým presbytériom a do stupňového štítu situovanou predstavanou vežou. V presbytériu sa zachovala pôvodná neskorogotická sieťová klenba a kamenné pastofórium s dvojitým neskorogotickým, fialami členeným baldachýnom, zuborezovým štítom a z osi vychýleným biskupským erbom v nepravidelnej rozete. Triumfálny oblúk a zaklenutie lode dvoma poľami krížovej hrebienkovej klenby pochádza z barokovej prestavby. K presbytériu bola pristavaná baroková sakristia s krížovou hrebienkovou klenbou, po prestavbe už v neogotickej úprave s lomenými neogotickými oknami a dvojstupňovými opornými piliermi. Predstavaná veža má neskorogotický sedlový portál s pretínavým prútom a osekávaným podstavcom.
Interiér kostola
Hlavný oltár je neskorobarokovou prácou z polovice 18. storočia, doplnený o novú sochu sv. Michala, archanjela. Oltár je riešený na spôsob veľkého relikviára s rokokovou kartušou, vedľa ktorej sú z oboch strán nad sebou usporiadané menšie relikvie. Vzácnosťou je voľný obraz Panny Márie s Ježiškom z roku 1699, namaľovaný podľa obrazu klužskej Madony. Na spodku obrazu je dedikačný zápis, na zadnej strane nápis vzťahujúci sa na reštaurovanie z roku 1892. Umiestnený je na kazateľnici v drevenom vyrezávanom ráme.
Do súpisu pamiatok na Slovensku boli z inventára kostola zaradené:
- baroková kamenná kupa krstiteľnice z roku 1734;
- rokoková monštrancia z 18. storočia, reštaurovaná neskôr roku 1937. Monštrancia je pozlátená striebrom a s tepaným dekorom kvetov a rokaja;
- barokový podnos pod ampulky z 18. storočia s dekorom akantu a reliéfom jazdca.
Vonkajšia architektúra je v neogotickej úprave s lomenými neogotickými oknami a dvojstupňovými opornými piliermi. Na západnom priečelí sa nachádza neogotický stupňový štít, do ktorého je situovaná veža zakončená trojuholníkovými frontónmi nesúcimi ihlanovú strechu.
Pastofórium
V severovýchodnej stene polygónu sa nachádza kamenné výklenkové pastofórium s priestorovým združeným baldachýnom a kružbovým štítom nadstavca. Po zabudovaní čalúnenej drevenej skrinky s dvierkami výklenok slúži opäť na úschovu eucharistie. Výklenok má mohutnú parapetnú rímsu, po oboch stranách reliéfne profilované štíhle prúty podopierajúce dvojicu drobno tvarovaných vimpergov v tvare oslieho chrbta, zdobených jemnými fialami a paneláciou slepých kružieb podopierajúcich vysadenú, dvakrát priestorovo zalomenú rímsu s výrazným zuborezom (atikou).
Nad rímsou je z osi vychýlený motív kružby, v ktorej výplni je biskupská (prepoštská) mitra a erb. Zaujímavý reliéf je však pod dvojicou vimpergových oblúkov: pod ľavým (severným) vimpergom je reliéf polovice postavy Krista so žehnajúcimi rukami v oblakoch znázornených hadiacou sa „páskou“. Kristus má nad hlavou širokú svätožiaru. V poli pravého (južného) vimpergu je polovica postavy Mojžiša (z čela mu vyrastajú dva „rohy“ – mylná interpretácia starozákonnej hebrejčiny), ktorý drží v pravej ruke dve kamenné platne Desatora a v ľavej hadiacu sa nápisovú pásku. Polovičná postava sa vynára spoza zuborezovej atiky. Keďže celý povrch kamenného pastofória je pretretý viacnásobným náterom, niektoré časti sú navyše „pozlátené“, nie je možné definovať drobné detaily reliéfu či prečítať prípadný nápis na páske. Z ikonografického hľadiska je motív i jeho umiestnenie mimoriadne zaujímavé. Vo svätyni, kde stojí oltár, je definovaná strana ľavá (severná) ako strana evanjelia a pravá (južná) ako strana epištoly či lekcie. Snáď z tohto dôvodu je Kristus umiestnený na ľavej strane pastofória a starozákonný Mojžiš na pravej. Kristovo obetované telo je zhmotnené v eucharistii, prostredníctvom neho je možné získať požehnanie. Mojžiš v tomto prípade predstavuje sprostredkovateľa manny, ktorá je jedným zo starozákonných predobrazov eucharistie. Na východnom Slovensku zatiaľ nepoznáme na pastofóriu ikonografický motív manny či Mojžiša, o to je tento prípad vzácnejší.
Kríže v obci
Pre kresťanský svet je Kristov kríž symbolom smrti, ale aj obety, vykúpenia a večného života. Ako nástroj Kristovho umučenia, v ktorom sa zároveň spája víťazstvo a triumf, je kríž veľmi obľúbený aj v slovenskej ľudovej zbožnosti, z čoho vyplýva stavanie krížov pri cestách, na krížnych cestách a v chotároch obcí. Medzi najznámejší patrí typ latinského alebo rímskeho kríža, kde je vertikálne rameno dlhšie ako horizontálne. Kríže sa stavali ako výraz úcty a zbožnosti s hlavným zámerom – aby sa pri nich ľudia pristavili v krátkej modlitbe.
Kamenné kríže (z pieskovca), ktoré sa vo všeobecnosti považovali za trvanlivejšie od drevených, boli aj cenovo náročnejšie. Objednávali sa v kamenárskych dielňach alebo u ľudových kamenárov. Kamenný kríž pred kostolom dali vystavať roku 1904. V hornej časti kríža sú iniciály „I. N. R. I.“, skratka Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum (Ježiš Nazaretský, kráľ židovský). Na kamennom podstavci je vyrytý text, ktorý obsahuje okrem datovania aj mená donátorov.
V blízkosti portálu kostola sa nachádza aj jednoduchý drevený misijný kríž s datovaním a textom „Sv. misie 2001“. Je spomienkou – pamätníkom na misijné dni, ktoré sa konali v marci 2001. Zúčastnili sa ich misionári z Krakova a trvali 8 dní. Kríž zhotovil stolár z Blažíc Peter Škody.
Kamenný kríž stojí aj na dnešnom cintoríne. Bol prenesený roku 2002 zo starého cintorína. Postavený bol tiež roku 1904 a, rovnako ako zmienený kríž pri kostole, aj tento dali postaviť obyvatelia Blažíc – Michal Drotár a Michal Begányi so svojimi manželkami. V hornej časti sú iniciály „I. N. R. I.“.
Cintorín
Prvé zmienky o cintoríne slúžiacom obyvateľom Blažíc sú z roku 1746. V kanonickej vizitácii sa spomína, že sa nachádzal mimo dediny, bol požehnaný, dostatočne objemný a neohradený. Dnešný cintorín obce Blažice je situovaný vo východnej časti zástavby obce, vznikol približne v polovici 19. storočia severne od staršieho. Prvýkrát je zaznamenaný na mape z roku 1872 pod maďarským názvom Új temető, južnejšie je zaznačený aj ten starší – Temető. Pozemok susediaci s cintorínmi niesol chotárny názov Temető megett (Za cintorínom). V priestoroch cintorína sa dnes nájdu aj staré liatinové kríže z prelomu 19. a 20. storočia.
Na cintoríne sa nachádza budova domu smútku. Domy smútku, domy nádejí či márnice patria k špecifickým priestorom, ktoré sa na Slovensku začali zriaďovať ako objekty určené na realizáciu pohrebných obradov a dočasné uloženie tela zosnulého. Súčasné domy smútku sa začali budovať v časoch totality a od začiatku mali byť od cirkvi nezávislými, neutrálnymi priestormi, ktoré boli určené aj na necirkevné, teda občianske obrady. Blažice disponujú novopostaveným domom smútku, ktorého výstavba odštartovala výkopom 5. septembra 2006 a uvedenie do užívania sa uskutočnilo 1. novembra 2010 spojené s vysvätením biskupom Stolárikom.
Charakteristika obce a architektúra domov
Blažice pozostávajú z jedinej ulice, ktorá sa tiahne paralelne s hradskou cestou a korytom Olšavy. Sotva 200 metrov dlhá ulica je priestorovo otvorená, medzi jednotlivými domami je miestami až 30-metrová vzdialenosť. Toto usporiadanie je indikované predovšetkým hydrologickými pomermi, nakoľko cez hlavnú ulicu obce preteká menší potok, ktorý bol azda v minulosti prehradený a mohol.
Kostol
Rímskokatolícky Kostol sv. Michala Archanjela z 15. storočia, postavil premonštrátsky prepošt z Nižnej Myšle. Ide o jednoloďový kostol s 
polygonálnou svätyňou, neskôr upravovaný.
kostolV severovýchodnej stene polygónu sa nachádza kamenné výklenkové pastofórium s priestorovým združeným baldachýnom a kružbovým štítom nadstavca. Po zabudovaní čalúnenej drevenej skrinky s dvierkami výklenok slúži opäť na úschovu eucharistie. Výklenok má mohutnú parapetnú rímsu, po oboch stranách reliéfne profilované štíhle prúty, podopierajúce dvojicu drobno tvarovaných vimpergov v tvare oslieho chrbta, zdobených jemnými fiálami a paneláciou slepých kružieb, podopierajúcich vysadenú, dvakrát priestorovo zalomenú rímsu s výrazným zuborezom (atikou).
Nad rímsou je z osi vychýlený motív kružby, vo výplni ktorej je biskupská (prepoštská) mitra a erb. Zaujímavý reliéf je však pod dvojicou vimpergových oblúkov: pod ľavým (severným) vimpergom je reliéf polpostavy Krista so žehnajúcimi rukami, v oblakoch, znázornených hadiacou sa "páskou". Kristus má nad hlavou širokú svätožiaru.
V poli pravého (južného) vimpergu je polpostava Mojžiša (z čela mu vyrastajú dva "rohy" - mylná interpretácia starozákonnej hebrejčiny), ktorý drží v pravej ruke dve kamenné platne Desatora a v ľavej hadiacu sa nápisovú pásku. Polpostava sa vynára spoza zuborezovej atiky. Keďže celý povrch kamenného pastofória je pretretý viacnásobným náterom, niektoré časti sú navyše "pozlátené", nie je možné definovať drobné detaily reliéfu či prečítať prípadný nápis na páske.
Z ikonografického hľadiska je motív i jeho umiestnenie mimoriadne zaujímavé a pokúsime sa ho interpretovať: vo svätyni, kde stojí oltár, je 
definovaná strana ľavá (severná) ako strana evanjelia a pravá (južná) ako strana epištoly či lekcie. Snáď z tohto dôvodu je Kristus umiestnený na ľavej strane pastofória a starozákonný Mojžiš na pravej. Kristovo obetované telo je zhmotnené v eucharistii, prostredníctvom ktorého možno získať požehnanie. Mojžiš v tomto prípade predstavuje sprostredkovateľa manny, ktorá je jedným zo starozákonných predobrazov eucharistie. Na východnom Slovensku zatiaľ nepoznáme na pastofóriu ikonografický motív manny či Mojžiša, a tým je tento prípad vzácnejší.